DEMOKRACIA,

pojem, intenzitou používania dovedený do úrovne takmer zaklínadla, kde jeho vyslovením sa má vzbudzovať nespochybniteľný dojem, že toto je ten ideál, ktorý ľudstvu na večné časy zabezpečí spravodlivú spoločnosť, priam kráľovstvo nebeské. Neustále sa na nás valí mediálna lavína chválospevov na tému demokracie, nemalý počet politikov aj občanov sa stavia do pózy „obrancov demokracie“, mnohí s veľkým rozhorčením vyzývajú na „boj za demokraciu“, pričom si mnohokrát ani neuvedomujú, že svojím konaním sa práve oni často správajú nedemokraticky. Je už verejným tajomstvom, že tí, ktorí majú najviac ústa plné „demokracie“, majú v skutočnosti najväčšie problémy s demokratickým správaním sa…

Lebo demokracia nie je nejakým nadprirodzeným javom, ale je to „len“ súbor pravidiel riadenia spoločnosti, počínajúc Ústavou, cez celú zbierku zákonov prijatých parlamentom, až po všeobecne záväzné nariadenia a vyhlášky. Tieto pravidlá majú fungovať tak, že pri vzniku prejdú širokou diskusiou, odsúhlasia sa do platnosti väčšinou spoločnosti, a potom sú záväzné pre všetkých. A práve v tomto poslednom, v záväznosti pre všetkých, sa mnohokrát odlišujú skutoční ctitelia demokracie od samozvaných „demokratov“, ktorí dohodnuté pravidlá uznávajú len vtedy ak vyhovujú im, ak ich sami odhlasovali ako súčasť väčšiny, ale neuznávajú ich a broja proti nim ak boli ako menšina prehlasovaní…

Hovoríme si, že máme demokraciu, aktuálny systém pravidiel riadenia spoločnosti, ktorý by mal pokrývať aj kľúčové riadiace osoby, pravidlá ich voľby, pravidlá ich činnosti, a pochopiteľne aj pravidlá na ich odvolanie, a aj prípadné potrestanie, ak sa väčšina v rámci pravidiel rozhodne, že tá osoba porušila pravidlá! Ťažko však hovoriť o demokracii, ak nespokojná frustrovaná menšina začne aplikovať postupy mimo dohodnutých pravidiel, a najmä postupy s viac-menej skrytými hrozbami fyzického či psychického násilia…

Ak dav v uliciach, v evidentnej drvivej menšine, si uzurpuje svojvoľné právo na obviňovanie, súdenie a trestanie, najmä s poukazovaním na nemožnosť použitia platných demokratických pravidiel (vraj pre nefunkčnosť a skorumpovanosť polície, nefunkčnosť súdnictva, a pod.), tak sa treba vážne zamyslieť nad používanými pravidlami riadenia spoločnosti. Podrobne ich analyzovať a hľadať medzery v pravidlách, s využitím ktorých pravidiel sa umožnila korupčnosť alebo nefunkčnosť nielen jednotlivých osôb, ale dokonca aj celých inštitúcií. Je naivné, a výsmechom demokracie, obhajovať menšinové „neštandardné“ postupy s tvrdením, že pre riešenie je potrebná zásadná „zmena“ spočívajúca len vo výmene terajších predstaviteľov za „nové osobnosti“, lepšie, slušnejšie, ale najmä tie „naše“…

Aby sa občania začali zaoberať pravidlami spoločnosti, aby našli problémové ustanovenia pravidiel a vhodne ich zmenili, je potrebná skutočne široká celospoločenská diskusia k týmto otázkam. Preto prichádzam s touto iniciatívou, ktorá by mala nielen podnietiť diskusiu, ale jej dať aj reálny nástroj na korektné a vecné pripomienky. Na tejto webovej stránke predkladám dokument (rozsahom takmer knihu!) so svojimi zisteniami nedostatkov v existujúcich pravidlách, a súčasne aj moje názory ako by sa mohli pravidlá zmeniť. A hneď vedľa, na podstránke „Diskusia“, otváram priestor na vaše pripomienky a návrhy, nielen k dokumentu ako celku, ale aj adresne k jednotlivým kapitolám.

Verím, že hlavne diskusia nad problémami demokracie môže byť tým hybným momentom, ktorý po následnej zmene systémových pravidiel posunie celú spoločnosť na vyššiu úroveň. Pochopiteľne, tie nové pravidlá musia byť pre uvedenie do praxe väčšinovo schválené poslancami v Národnej rade. A to môžeme dosiahnuť iba tak, že voliči vo voľbách budú dávať hlasy takým stranám alebo hnutiam, ktoré vo svojich volebných programoch budú jasne a otvorene ponúkať novú politickú kultúru, cez nové pravidlá, a nie cez „nové tváre“…

Takže študujme, dumajme, tvorme, a hlavne diskutujme! Spoločne a pekne NAHLAS

Stanislav Šuchter

10. január 2020

Čítajte viac na podstránke Dokument

a komentujte na podstránke Diskusia